[Denník N; 22/2022; 02/02/2022; s.: 6,7; ZUZANA KOLLÁROVÁ ; Zaradenie: EKONOMIKA]

Cena plynu pre mnohé domácnosti s vlastnou kotolňou stúpla o viac ako 400 %. Ministerstvá majú predložiť návrh úpravy cien energií aj pre tieto domácnosti.

Zdražovanie plynu od januára sa pre ľudí, ktorí bývajú v bytovke s vlastnou kotolňou, stáva doslova existenčnou otázkou. Spoločenstvám vlastníkov bytov alebo ich správcom už chodia nové, niekoľkonásobne vyššie cenové výmery. Ako je to možné? Extrémne vysoké nárasty cien tepla sa týkajú najmä bytových domov s vlastnou kotolňou, keďže tie nepodliehajú regulácii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Kým domácnostiam a malým podnikom sa od januára ceny plynu zvýšili o 15 až 20 percent, bytovky s vlastnou kotolňou so spotrebou nad 100 megawatthodín patria „medzi malé podniky“. Nemajú regulovanú cenu plynu, ale musia ho nakupovať za trhové ceny. Ich nákupná cena závisí aj od toho, v akom momente podpisovali s dodávateľom zmluvu na rok 2022. Ak to bolo v závere minulého roku, zaplatia najviac, lebo trhové ceny boli vtedy najvyššie.

V prípade bytového domu s vlastnou kotolňou nie sú podľa zákona odberateľmi plynu jednotlivé domácnosti samostatne, no sú ním správca alebo spoločenstvo vlastníkov bytov ako právnické osoby. Podľa zákona o energetike správca ani spoločenstvo vlastníkov bytov nespĺňajú definíciu „odberateľa v domácnosti“, keďže nenakupujú plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti.

Čo to znamená, vysvetľuje Beata Poláčková, ktorá zastupuje vlastníkov dvanástich bytov na Majerníkovej ulici v Bratislave. Patria medzi tých, ktorých vysoké ceny veľmi zasiahli. Ten istý problém majú však aj susediace bytové domy. Situáciu skomplikovalo aj to, že im dodávala plyn Slovakia Energy, ktorá sa vlani stiahla z trhu. Počas minulého roka do 7. októbra bytom dodávala plyn Slovakia Energy za 17 eur za megawatthodinu, neskôr za 23 eur. V priemere zaplatili 39,60 eura so všetkými príslušnými poplatkami za distribúciu, skladovanie, prepravu a so spotrebnou daňou. Keď sa ocitli od 8. októbra v SPP, ktorý sa stal pre nich dodávateľom poslednej inštancie, cena im vzrástla o 320 %. SPP im účtoval aj s DPH 166,20 eura.

Mimochodom, cena na burze v čase, keď im začal plyn dodávať SPP, bola okolo 50 až 60 eur. Zástupkyni vlastníkov bytov sa nepáči prístup Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). „Stačilo len určiť pre SPP normálnu regulovanú cenu na obdobie troch mesiacov, keď sa stali plynári zo zákona dodávateľom poslednej inštancie, a nie im dopriať vysoké zisky na úkor obyčajných ľudí,“ myslí si Beata Poláčková. „Správca nášho bytového domu H-probyt čakal, že cena plynu pôjde po páde Slovakia Energy dolu. Nestalo sa, naopak, stále stúpala, a tak uzatvoril zmluvu s novým dodávateľom MET Slovakia za veľmi nepriaznivých podmienok nielen pre náš bytový dom, ale aj dva susediace, a navyše bez možnosti vypovedania zmluvy skôr ako o rok alebo so zmluvnou pokutou 10-tisíc eur,“ opisuje situáciu. MET Slovakia im plyn predáva za 142 eur s DPH. Zvýšené mesačné zálohy majiteľom bytov zatiaľ neprišli. Zástupkyňa bytov však prepočítala spotrebu za minulý rok. Všetky byty na Majerníkovej ulici 19 spotrebovali spolu 197 MWh. Ak by Slovakia Energy nepadla, za plyn by zaplatili 7830 eur so všetkými poplatkami. Spolu s platbami SPP však uhradili za plyn 16 006 eur. A za rok 2022 spoločnosti MET Slovakia pri rovnakej spotrebe 197 MWh budú musieť zaplatiť približne 28-tisíc eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2020 o vyše 250 percent. „Mám byt s rozlohou 105 štvorcových metrov a mesačne som platila doteraz za kúrenie a ohrev vody zálohu správcovi 100 eur, vo vyúčtovaní za rok 2020 to bolo 1200 eur za rok. Po novom by som mala platiť mesačne zálohu 280 eur, čo je za tento rok 3300 eur,“ vypočítala vplyv zvýšenia ceny plynu na svoje platby Beata Poláčková.

NEPATRIA MEDZI ZRANITEĽNÝCH

Napísala listy premiérovi, ÚRSO a ministerstvu hospodárstva, v ktorých opísala situáciu vlastníkov bytov, ktorí teraz nedokážu platiť vysoké faktúry. Okrem ÚRSO jej odpovedala kancelária premiéra, ktorá jej odporučila obrátiť sa na ministerstvo hospodárstva. „Tam som písala opakovane, avšak jediné ministerstvo hospodárstva na moje správy nereagovalo.“ Regulačný úrad jej odpovedal, že odberné miesto bytov na Majerníkovej ulici je zaradené do tarifnej skupiny M7, vlastníkom bytov však konkrétne nedokázal pomôcť. „Keďže nespadáte do kategórie zraniteľných odberateľov plynu kategórie malý podnik, vášmu odberateľovi plynu nemôže byť priznaná cena regulovaná úradom pre túto kategóriu odberateľov,“ napísali jej z odboru regulácie plynárenstva a obchodu s elektrinou a plynom ÚRSO. Úrad vysvetlil, že v novembri sa burzová cena plynu vyšplhala na 51,73 eura za megawatthodinu a v decembri už bola 83 eur. Oproti januáru 2021, keď bola cena 16,50 eura, sa cena plynu zdvihla o viac ako 400 percent. Vysvetlil, ako sa určuje cena plynu pre SPP, a konštatoval, „že postup dodávateľa poslednej inštancie bol v režime dodávky poslednej inštancie v súlade s platnou legislatívou“.

RIEŠENIE EXISTUJE

Vlastníci bytov súčasnú cenovú reguláciu, ktorá byty domácností so spoločnou kotolňou dáva na úroveň veľkých podnikov, považujú za diskriminačnú. Štát by sa podľa nich mal rýchlo zamyslieť nad zmenou legislatívy. „Dnes je zraniteľným odberateľom aj milionár, ktorý žije v haciende s plochou 1000 štvorcových metrov, ak má vlastný kotol, ale domácnosť s bytom s rozlohou 50 štvorcových metrov musí platiť nehorázne ceny. Za zraniteľného odberateľa by sa mala považovať každá domácnosť,“ hovorí Poláčková. V bytových domoch so samostatnými kotolňami býva veľká časť obyvateľov Slovenska vrátane ľudí na dôchodku, ktorí pre zdražovanie plynu môžu v niektorých prípadoch mesačne za teplo minúť aj viac ako polovicu svojho dôchodku. Združenie bytového hospodárstva na Slovensku Denníku E potvrdilo, že zvýšenie ceny plynu pre domové kotolne dosahuje až do 350 % v porovnaní s rokom 2021. Napríklad v dvoch domových kotolniach v Moldave nad Bodvou pre dvanásť domácností vzrástla cena plynu o 313 % v porovnaní s rokom 2021, desať domácností v bytovom dome s vlastnou domovou kotolňou v Seredi si priplatí za plyn o 100 % viac, 50- až 100-percentné zvýšenie ceny plynu sa dotkne prevažnej väčšiny bytových domov s vlastnou kotolňou. Na druhej strane viaceré bytové domy majú uzatvorenú zmluvu na dodávku plynu s viazanosťou na dlhšie časové obdobie, teda prípadné zvýšenie ceny plynu sa ich dotkne až v budúcom roku.

Problém spôsobuje aj legislatíva, ktorú môže jednoducho zmeniť ministerstvo hospodárstva, tvrdí Združenie pre lepšiu správu bytových domov. Pomohla by zmena pravidiel, podľa ktorých by sa kotolne v dome zaradili do cenovej kategórie pre domácnosti, alebo zmena zákona, ktorá by reguáciu rozšírila aj na bytové domy. Byty a nebytové priestory majú vlastné vzťahy pri dodávke elektrickej energie do bytu alebo nebytového priestoru. Pri dodávke elektrickej energie napríklad na osvetlenie schodiska alebo spoločných zariadení, výťahu či kotolne ich možno kategorizovať ako domácnosti. Toto pri dodávke plynu možné nie je, hoci sa vykurujú samostatné byty alebo nebytové priestory. Samozrejme, neplatí to v prípade, že byty alebo nebytové priestory majú vlastný kotol len pre seba a nejde o spoločné zariadenie domu. „Zaradením bytových domov do inej kategórie ako medzi malé a stredné podniky sa problém vyrieši komplexne. Nakoniec, vlastníci a užívatelia bytov nemôžu byť považovaní za podnikateľov, ak svoju nehnuteľnosť nevyužívajú na podnikanie,“ myslí si Marek Perdík, predseda Združenia pre lepšiu správu bytových domov. „V Združení spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku sme denne atakovaní telefonátmi od predsedov spoločenstiev, ktorí majú hlavu v smútku zo zvýšenia ceny plynu až o 300 400 percent. Pre vlastníkov bytov sú tieto ceny likvidačné a je jedno, či v byte bývajú dôchodcovia alebo mladé rodiny s deťmi,“ hovorí Monika Šamková, prezidentka združenia. Cenu plynu pre bytové domy sa snaží Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov znížiť tým, že bytové domy budú zaradené do cenotvorby ako byty a nie ako malý podnik.

PODOBNÝ PROBLÉM UŽ RIEŠILI

V minulosti riešili podobný problém s elektrickou energiou. „Pri rokovaní s jej distribútormi sme uspeli. Elektrická energia v spoločných priestoroch je v cene za byty. Žiaľ, táto cena nie je v bytových domoch automaticky pridelená, ale treba o to písomne požiadať distribútora,“ hovorí Šamková. Majitelia bytov napojení na vlastnú kotolňu dnes nemôžu uvažovať o tom, že by opäť prešli na centralizovaný alebo iný zdroj vykurovania. Nie je to technicky možné a ešte je to aj finančne nákladné. Šamková vraví, že predsedom spoločenstiev vlastníkov bytov sa nepáčilo, keď sa štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek v televízii Markíza vyjadril, že majitelia bytov s vlastnými kotolňami „doteraz platili menej ako ostatní a nikomu to neprekážalo; teraz budú platiť viac“. „Myslím si, že ak by sa takéto zvýšenie cien plynu týkalo poslancov alebo ich rodinných príslušníkov, veľmi rýchlo by sa našiel spôsob, ako ju znížiť,“ dodáva Šamková. Podľa nej je však len otázkou času, keď vysoká cena plynu dobehne všetkých, teda aj tých, ktorí sú dnes napojení na centralizované vykurovanie. „Podľa môjho názoru je to len na vôli tých, ktorí to môžu zmeniť, či už sú to poslanci v parlamente, alebo ÚRSO,“ dodala Šamková. Problém domových kotolní je výsledkom nedokonalej legislatívy. Myslí si to Anna Krajčiová, výkonná riaditeľka Združenia bytového hospodárstva na Slovensku. Zákon o vlastníctve bytov obsahuje jednoznačnú úpravu, podľa ktorej správca domu aj spoločenstvo vlastníkov bytov vykonávajú správu domu v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. „Znamená to, že zmluva na dodávku plynu pre domovú kotolňu, ktorú správca alebo spoločenstvo uzatvára s dodávateľom, je zmluvou uzatvorenou v zastúpení jednotlivých vlastníkov, teda mala by byť považovaná za zmluvu pre domácnosti. Toto pravidlo by malo byť premietnuté aj do súvisiacej legislatívy tak, aby v praxi nedochádzalo k nesprávnej interpretácii v tom zmysle, že odberateľom plynu nie sú v tomto prípade vlastníci bytov, ale správca, respektíve spoločenstvo vlastníkov,“ hovorí Krajčiová.

REGULÁCIA SA ASI ZMENÍ

Ministerstvo hospodárstva a ministerstvo financií by mali do zhruba desiatich dní predložiť na vládu riešenie úpravy cien energií aj pre neregulované subjekty. K nim patria aj domácnosti v bytoch, ktoré sa odpojili od centralizovaného zásobovania teplom. Povedala to v nedeľu v RTVS predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. Vysokými cenami energií sa mala zaoberať aj pondelková koaličná rada. Predseda ÚRSO Andrej Juris potvrdil, že úrad v spolupráci s ministerstvom hospodárstva „skúma možnosti súčasného regulačného rámca na posilnenie ich ochrany“. „Rezort hospodárstva v súčasnosti posudzuje spôsob, ako sú vnímaní jednotliví spotrebitelia plynu, a to aj v prípade domových kotolní, a či je skutočne dodávateľmi dodržiavaná hranica medzi regulovaným a neregulovaným odberateľom. Diskutuje sa aj o možnej zmene legislatívy,“ odpovedalo na otázky Denníka E tlačové oddelenie ministerstva hospodárstva. Podľa rezortu si však treba uvedomiť, že zmena nemôže byť retroaktívna a nemôže sa týkať súčasného vykurovacieho obdobia. Otázka prípadných možných kompenzácií je závislá od finančných možností štátu, a teda rozhodnutia ministerstva financií.

Predseda Združenia pre lepšiu správu bytových domov Marek Perdík si myslí, že okrem zmeny regulácie treba hľadať aj systémové riešenie. Európska komisia ho vidí v reforme trhu s plynom, konkrétne v prechode na ekologickejšie palivá, či už vo forme ekologického plynu, alebo vodíka vyrábaného elektrolýzou vody. Aby sa zabránilo nedostatku, krajiny EÚ budú môcť nakupovať plyn spoločne a vytvoriť si spoločné strategické rezervy, čo z dôvodu aktuálneho prudkého zdražovania plynu požadovalo napríklad Francúzsko a Španielsko.

Kto je regulovaný subjekt

V závislosti od spotreby plynu nemusia vždy spadať bytové domy so samostatnou kotolňou do kategórie regulovaných odberateľov plynu. O zaradení odberateľov do regulovaného či neregulovaného segmentu rozhoduje množstvo odobratého plynu. Zraniteľným odberateľom kategórie malý podnik na rok 2022 je odberateľ plynu, ktorého spotreba plynu za predchádzajúci rok za všetky jeho odberné miesta bola najviac 100 000 kWh.

Za zraniteľného odberateľa by sa mala považovať každá domácnosť. Beata Poláčková zástupkyňa vlastníkov bytov na Majerníkovej ulici v Bratislave