MAJES výťahy a eskalátory, a.s., Bratislava
13. mája 2016
V zozname je zapísaných iba osemnásť správcov bytových domov
2. júna 2016
MAJES výťahy a eskalátory, a.s., Bratislava
13. mája 2016
V zozname je zapísaných iba osemnásť správcov bytových domov
2. júna 2016

Bytovky sú v koncoch, nemajú sa ako dostať k peniazom dlžníkov

[sme.sk; 19/05/2016; Halka Tytykalová ; Zaradenie: Zmluvy a postupy]

Úrad geodézie postup katastra obhajuje. Vlastníci sú v patovej situácii. Aby sa dostali k peniazom, ktoré zaplatili za neplatiča, bude zrejme treba zmeniť legislatívu.

Legislatíva síce ukladá záložné právo zákonom, ten istý právny systém ho však neumožňuje v praxi využiť.

BRATISLAVA. Postup katastrálnych odborov pri zápise záložného práva v prospech vlastníkov v bytovkách je správny, ak vyžadujú najskôr existenciu pohľadávky. To je oficiálne stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra.

Žiaľ tento právny výklad komplikuje ľuďom v bytových domoch s neplatičmi život. Na záložné právo na byt neplatiča, ktorý by mohli v dražbe predať a získať naspäť peniaze, ktoré zaňho zaplatili (za služby pre dom), majú nárok zo zákona. No ak si ho nechajú – alebo im ho zapíšu – na list vlastníctva neskôr, ako napríklad banka, ktorá poskytla na byt hypotéku, nemusia z peňazí z dražby dostať nič. Veritelia sa totiž uspokojujú podľa poradia, ako sú zapísaní na liste vlastníctva.

Záložné právo tak stráca svoju ochrannú funkciu, upozorňujú predstavitelia Združenia bytového hospodárstva. Analýzu zverejnili napríklad vo svojom aktuálnom bulletine.

Na ťažkosti súvisiace s uplatnením záložného práva vlani upozornilo aj Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov.

 Čo hovorí právnička

„Zastávame právny názor, že záložné právo môže vzniknúť až v okamihu, od ktorého existuje pohľadávka, ktorá je zabezpečená týmto záložným právom. Záložné právo má totiž akcesorickú povahu. Z tohto právneho názoru vyplýva, že záložné právo aj podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov môže orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností zapísať do katastra nehnuteľností až vtedy, kedy je preukázaná existencia zabezpečovanej pohľadávky,“ odôvodňuje stanovisko úradu riaditeľka legislatívneho odboru Odeta Poldaufová.

Ak katastrálny odbor odmietne vykonať zápis záložného práva je možnosť obrátiť sa na súd so správnou žalobou, dodáva.

 Šéfka odboru sa pri svojom stanovisku opiera aj o právny názor Najvyššieho súdu (uznesenie z 27. 7. 2011, sp. zn. 6M Cdo 8/2010).

 Dražobná spoločnosť: Pomôže asi až novela

 „Áno, je to v súčasnosti tak zaužívané v praxi a tento výklad momentálne katastrálne odbory uprednostňujú,“ hovorí Michal Sedlačko z košickej dražobnej spoločnosti Dražobník.

Spoločenstvá vlastníkov bytov, respektíve vlastníci bytov, sa tak dostávajú do patovej situácie, kedy ich pohľadávky sú zväčša v poradí na uspokojenie za bankami, prípadne aj inými záložnými právami a ich vymoženie formou uspokojenia z predaja zálohu na dražbe je veľmi obmedzené.

Jednou z ciest je následne vymáhanie dlhu vzniknutého z užívania bytu formou exekúcie, i tu je však po poslednej novele komplikácia vo forme obmedzenia minimálnou výškou vymáhanej pohľadávky nad 2000 eur.

 „Mnohokrát sa nám stáva, že výťažok z dražby nepostačuje ani na uspokojenie prednostného záložného veriteľa, väčšinou hypotekárnej banky, a nie to ešte ďalších záložných veriteľov viaznucich na predmete dražby,“ dodáva Sedlačko.

 Tlak v dražobných spoločnostiach rastie. „V tejto veci je dražobník len akýmsi vykonávateľom, nemôžeme svojvoľne uspokojovať pohľadávky záložných veriteľov, sme viazaní zákonom a zväčša aj pokynmi navrhovateľa dražby (prednostného záložného veriteľa). Cestou do budúcna bude pravdepodobne novelizácia zákonov v tejto oblasti,“ mieni Sedlačko.

Pridaj komentár