[etrend.sk; 24/05/2017

Najväčšou položkou v ročnom vyúčtovaní za bývanie sú náklady na teplo. Tvoria vyše 60 percent. A najväčšie spory okolo vyúčtovania sa týkajú tiež tepla.

Zdroj – Profimedia

Hoci Úrad pre reguláciu sieťových odvetví určuje, ako treba teplo rozpočítavať na jednotlivé byty, bytové domy sa vyhlášky držať nemusia. Platí to, na čom sa dohodnú vlastníci bytov. Časté je, že pravidlá nevyhovujú všetkým. Majitelia bytov sa potom sporia medzi sebou, keď zistia, že niekto platí za teplo oveľa menej a druhý má zase vo vyúčtovaní vysoké nedoplatky.

Kde je chyba?

V dome nášho čitateľa majú problém s dvomi bytmi, pritom má dom 64 bytov a spravuje ho spoločenstvo. Majú pomerové merače a rozpočítavajú teplo 60 percent podľa spotreby a 40 percent podľa plochy. Tieto dva byty mali za január a február minulého roku nakúrené okolo 150 jednotiek, ostatné byty mali priemerne okolo 350 jednotiek.

Ľudia nadávajú na pomerové rozdeľovače tepla. Tie však za to nemôžu.

Hlavným problémom pri rozúčtovaní nákladov za teplo je najmä to, že skutočnú spotrebu tepla v jednotlivých bytoch merať nedokážeme.

Anna Krajčiová, výkonná riaditeľka Združenia bytového hospodárstva na Slovensku ( ZBHS ) hovorí, že účelom inštalácie pomerových rozdeľovačov tepla nie je dosiahnuť stav, aby každý byt v dome mal rovnakú spotrebu tepla, ale aby sa jednotlivé domácnosti podieľali na úhrade nákladov na vykurovanie v závislosti od skutočnej spotreby tepla v byte.

Vyššiu spotrebu tepla bude mať domácnosť, ktorej členovia sa po celý deň zdržiavajú doma, majú zdravotné problémy alebo je v rodine malé dieťa, prípadne tie domácnosti, ktoré pre tepelnú pohodu vyžadujú vyššiu teplotu. Na spotrebu tepla má nemalý vplyv aj poloha bytu v dome, orientácia bytu, stav okenných konštrukcií.

Na druhej strane sú domácnosti, kde sa po celý deň nikto nezdržiava, na spánok im postačuje napríklad 18 stupňov, investovali do kvalitných okien a vstupných dverí, alebo jednoducho majú iba tú výhodu, že ich byt je situovaný na južnej strane a v strede bytového domu.

„Bez poznania konkrétnych podmienok teda môžeme všeobecne odpovedať, že je úplne bežné a prirodzené, že jednotlivé byty v dome majú odlišnú spotrebu tepla na vykurovanie,“ hovorí A. Krajčiová.

Majitelia bytov, ktorí majú vysoké nedoplatky si však myslia, že dvaja susedia im kradnú teplo tak, že svoje byty vykurujú minimálne a potom odoberajú teplo od susedných bytov, ktoré musia viac kúriť a aj viac platiť.

A. Krajčiová pojem „kradnutie tepla“ v súvislosti s vykurovaním v bytových domoch nepovažuje za správny, pretože vyvoláva dojem, že každý, kto má nižšie náklady na vykurovanie bytu v porovnaní so susedmi, je automaticky zlodej. Pritom sa možno iba správa racionálne, byt zbytočne neprekuruje a v konečnom dôsledku prispieva k zníženiu nákladov celého domu. Do úvahy treba zobrať aj opačný efekt – ak niekto pre dobrý spánok potrebuje chladnejšiu miestnosť, tiež nemusí byť spokojný s tým, že krátko po vyvetraní má v spálni znovu teplo v dôsledku prekurovania susediacich bytov.

„Správne je hovoriť o prestupe tepla medzi susediacimi bytmi, spoločnými priestormi a obvodovými múrmi domu,“ dodáva A. Krajčiová.

Na prestup tepla pamätá aj platná vyhláška, ktorá určuje pravidlá pre rozpočítanie tepla tak, že na úhrade časti nákladov na vykurovanie v dome (doporučená výška 60 %) sa podieľajú vlastníci bytov v závislosti od veľkosti bytu. Teda aj ten, kto po celý rok vôbec nekúri, je povinný práve z dôvodu prestupov tepla platiť určitú časť nákladov na vykurovanie. Podiel tejto tzv. základnej zložky tepla si môžu vlastníci upraviť v závislosti od podmienok konkrétneho domu. Rovnako sa môžu vlastníci dohodnúť aj na tom, že pri rozpočítaní nákladov bude zohľadnená nepriaznivá poloha niektorých bytov v dome, napríklad rohových alebo prízemných bytov nad nevykurovanými miestnosťami. Pri rozhodovaní je potrebné zohľadniť konkrétne podmienky bytového domu vrátane toho, či sú obvodové múry a strecha zateplené, aké vlastnosti majú deliace priečky, ako sú vedené vnútorné rozvody kúrenia. Vlastníci bytov a nebytových priestorov by sa mali vopred poradiť so správcom domu a odborníkmi, ktorí sa rozpočítavaním tepla zaoberajú, aby schválené pravidlá zodpovedali skutočným tepelno-technickým podmienkam bytového domu.

Kradne sa naďalej

Odborník Juraj Šmelík z poradenskej spoločnosti Thermo-Eco-Engineering, zaoberajúcej sa úsporou tepelnej energie, odporúča zmeniť rozpočítanie tepla podľa vyhlášky na 60 % podľa plochy a 40 % podľa spotreby. A ak je dom zateplený, tak 70 % na plochu.

J. Šmelík hovorí, že problémom rozpočítavania tepla podľa pomerových rozdeľovačov je zohľadnenie výmeny tepla medzi bytmi – teda odberu tepla, ktorý pomerové rozdeľovače alebo bytové merače tepla nedokážu zaznamenať. A ten nie je zanedbateľný.

Práve nedostatočné zohľadnenie tejto skutočnosti býva príčinou príliš veľkých rozdielov v platbách za vykurovanie bytov.

Nie je to podľa neho chyba prístrojov. Je to chyba spôsobu rozpočítavania, nevhodného pomeru základnej a spotrebnej zložky, teda podielu toho, koľko percent platby domu sa rozpočíta podľa podlahovej plochy (základná zložka) a koľko podľa pomerových rozdeľovačov (spotrebná zložka).

Pri rozpočítavaní nákladov neplatí, že čím viac sa rozpočíta podľa pomerových rozdeľovačov alebo meračov tepla, tým presnejšie a spravodlivejšie je rozpočítavanie.

J. Šmelík konštatuje, že problém kradnutia tepla ešte zväčšilo to, že sa staré odparovacie rozdeľovače začali nahrádzať elektronickými rozdeľovačmi a bytovými meračmi tepla. Bytové domy mali upraviť pravidlá rozpočítavania tepla. Nestalo sa, a tak po zavedení nových prístrojov rozdiel v platbách medzi bytmi ešte narástol. Treťou vecou, ktorá má veľký vplyv na spotrebu tepla, je zatepľovanie domov. Mení sa ním totiž pomer tepla uniknutého do vonkajšieho prostredia voči výmene tepla cez stavebné konštrukcie a medzi vnútornými priestormi domu.

Zmenšuje sa potreba príjmu tepla cez radiátory a rastie odber tepla cez steny, ktoré pomerové rozdeľovače tepla neregistrujú.

J. Šmelík hovorí, že tieto zmeny sú dôvodom na to, aby majitelia bytov prehodnotili spôsob rozpočítavania tepla.

Najviac rizikovou skupinou, v ktorej sa vyskytujú neprimerane vysoké rozdiely v platbách, sú zateplené domy s elektronickými pomerovými rozdeľovačmi alebo bytovými meračmi tepla.

„Z pohľadu súčasných platieb pokladám pomer základnej a spotrebnej zložky za veľmi nešťastne zvolený parameter. Menší podiel spotrebnej zložky rozpočítanej podľa pomerových rozdeľovačov vyvoláva vo verejnosti pocit nedostatočného zhodnotenia často drahej meracej techniky. Pritom skutočnosť je iná. Pomôžem si prirovnaním: bez soli sa žiť nedá, ale príliš veľa soli škodí. Podobne je to aj s pomerovými rozdeľovačmi,“ dodal J. Šmelík.

Príklad kradnutia tepla

Čo sa stane, ak sa vlastníci bytov rozhodnú pre menší podiel základnej zložky, ako je vyhláške (60 % podľa plochy a 40 % podľa spotreby)? Ak byt s vypnutými radiátormi zaplatí menej ako 60 % priemerných nákladov na vykurovanie 1 m v dome, platí za nižšiu teplotu v byte ako 17 °C . Ak sa vlastníci rozhodnú pre základnú zložku 30 %, bytu s vypnutými radiátormi nechajú platiť za vnútornú teplotu totožnú s vonkajšou teplotou. Lenže v byte teplota nesmie klesnúť pod 17 °C a je pravdepodobné, že neklesne pod 19 °C. Kto to teplo zaplatí? Musia sa na to poskladať susedia. A kto má nameranú najvyššiu spotrebu? Vôbec to nemusí byť extrémne vykurovaný byt. S vysokou pravdepodobnosťou to môže byť bezprostredný sused, dodávateľ tepla cez strop alebo podlahu do bytu s vypnutými radiátormi.

Ako zistiť, či je rozpočítavanie spravodlivé

Indikátorom korektnosti rozpočítavania je porovnanie platieb bytov na 1 m podlahovej plochy. Ak je pomer platieb bytov s najvyššími a najnižšími vyúčtovanými nákladmi na vykurovanie okolo 2 : 1, rozdiely v platbách bytov sú primerané. Ak sú rozdiely štvor- a viacnásobné, je jednoznačné, že rozdiely v platbách sú neprimerané a časť bytov platí za vykurovanie príliš málo len vďaka tomu, že ich vysokými platbami sponzorujú susedia.

Prameň: Thermo-Eco-Engineering