Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zverejnil predbežnú informáciu, podľa ktorej plánuje prijať zmeny vo vyhláške, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností vo vodnom hospodárstve.

Podľa zverejnenej predbežnej informácie cieľom návrhu vyhlášky je upraviť a upresniť niektoré ustanovenia vyhlášky č. 323/2022 Z. z., najmä:

1. rozsah, štruktúru a výšku ekonomicky oprávnených nákladov,
2. spôsob určenia miery výnosnosti regulačnej bázy aktív,
3. spôsob výpočtu ceny pitnej vody a odpadovej vody,
4. spôsob predkladania a podklady k návrhu ceny.

„Návrh vyhlášky zároveň zavedie dvojzložkovú cenu, ktorá bude pozostávať z fixnej zložky ceny a variabilnej zložky ceny v záujme nastavenia úhrady za vodohospodárske služby adresne a na základe skutočných ekonomicky oprávnených nákladov za využitie vodohospodárskych služieb.“

Kým v súčasnosti sa  cenová regulácia v súlade s platnou regulačnou politikou vykonáva formou priameho určenia maximálnej ceny vodného a stočného, teda každý odberateľ vopred vie koľko zaplatí za 1 m3 odobratej pitnej vody, a 1m3 vody odvedenej verejnou kanalizáciou, v prípade dvojzložkovej ceny by sa situácia zmenila. Každý odberateľ pripojený na verejný vodovod a súčasne každý producent odpadovej vody by mal povinnosť zaplatiť fixnú  zložku ceny, a to bez ohľadu na to, či pitnú vodu skutočne odobral,  alebo odpadovú vodu vyprodukoval.

Podrobnosti návrhu vyhlášky budú podľa ÚRSO známe v októbri 2024, kedy by mal byť zahájený aj proces pripomienkovania návrhu.

Z predbežnej informácie  nie je zrejmé, čo je prioritou úradu pri príprave novelizácie vyhlášky , teda či cieľom je odstrániť investičný dlh vodárenských spoločností, čo je možné dosiahnuť aj pri zachovaní jednozložkovej ceny vodného a stočného, alebo cieľom je nastaviť úhrady za vodohospodárske služby adresne, a predovšetkým akou formou má byť táto adresnosť dosiahnutá.

Do dnešného dňa existuje množstvo kanalizačných tzv. vnútroblokových prípojok, ktoré nemajú identifikovaného svojho vlastníka. Jedná sa o prípojky zriadené pred rokom 2002  predovšetkým štátnymi organizáciami, /najmä ako súčasť komplexnej bytovej výstavby v mestách a väčších obciach/. Prevádzkovatelia verejných vodovodov a verejných kanalizácií prakticky už od ich zriadenia na týchto prípojkách podnikajú, majú z nich finančný úžitok. Cenotvorba ale túto skutočnosť vôbec nezohľadňuje.

Na rozdiel od iných cenovo regulovaných sieťových odvetví /plynárenstvo, energetika/ , pri dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd nevzniká pri bytových domoch zmluvný vzťah priamo s konečným odberateľom, ale zákon 442/2002 v § 4, odseky 3 a 4 určuje, že  odberateľom vody je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi, a producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie na účely vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Znamená to, že prevádzkovateľovi verejného vodovodu a verejnej kanalizácie nevznikajú žiadne náklady pri uzatváraní zmluvného vzťahu s viac než 1 miliónom konečných odberateľov v bytových domoch, nemá náklady spojené s evidenciou spotreby vody jednotlivých domácností v bytových domoch, rovnako nemá žiadne náklady spojené s fakturáciou a vymáhaním nedoplatkov za spotrebovanú vodu v týchto domácnostiach. Všetky tieto úkony vykonáva správca bytového domu.

Podľa nášho názoru dvojzložková cena znevýhodní tých konečných spotrebiteľov, ktorí z rôznych, často aj finančných dôvodov spotrebúvajú malé množstvo vody. Jedná sa predovšetkým o obyvateľov bytových domov, kde sú náklady na vodu rozpočítavané podľa spotreby nameranej pomerovými meradlami pretečenej vody a spotrebitelia si dôsledne sledujú svoju spotrebu, jednoosobové domácnosti, ako aj domácnosti, ktoré pristupujú k spotrebe vody  hospodárne. Naopak, výhodu by mali tie domácnosti,  ktoré používajú pitnú vodu napríklad na napúšťanie bazénov, polievanie záhrad a podobne.

Uvedomujeme si, že nutnosť postupného odstránenia investičného dlhu bude zrejme znamenať aj skokový nárast cien vodného a stočného.  Združenie bytového hospodárstva na Slovensku nepovažuje za správne takýto nárast cien skrývať za dvojzložkovú cenu a prenášať tak podstatnú časť nákladov na sociálne slabšie skupiny obyvateľstva.    Tak zásadnej zmene pravidiel mala podľa nášho názoru predchádzať širšia odborná diskusia, zameraná aj na dopad navrhovanej zmeny na nižšie príjmové skupiny obyvateľstva.