BYHOS, spol. s r.o., Stropkov
3. novembra 2015
Enerbyt, s.r.o., Štúrovo
6. novembra 2015

V miliardovom biznise prehrávajú malé kotolne

Viera Ružinská, Pravda | 03.11.2015

Na Slovensku sa vyostruje boj o miliardy eur, na ktoré sa skladajú ľudia v panelákoch pravidelnými platbami za teplo. Štát čoraz viac podporuje centrálne kotolne, aby sa byty neodpájali, a po rokoch nastal naozaj obrat.

Trend, keď sa mnohé bytovky odpájali a budovali si vlastné kotolne, sa zastavil. Môže za to aj novela zákona spred roka, podľa ktorej pri žiadosti o odpojenie od centrálnej kotolne musí stavebný úrad zohľadniť postoj doterajšieho veľkého dodávateľa tepla.

Niektorí nespokojní ľudia spísali petíciu, obrátili sa na Ústavný súd SR, a ten oznámil, že sa vecou bude zaoberať. Už v minulosti však na Ústavnom súde prešla zmena, podľa ktorej môžu obce stanoviť regionálnu energetickú politiku, a keď tá zakazuje budovanie domových kotolní, centrálne kúrenie má zelenú. Poslednú novelu považujú oponenti za obmedzovanie ústavného práva ľudí pri narábaní s vlastným majetkom. Veľkí teplári však argumentujú aj tým, že potom by protiústavné boli aj územné plány obcí, ktoré ľuďom neumožňujú stavať rodinné domy na každom súkromnom pozemku.

Centrálne zásobovanie teplom už víťazí

Veľké rozvody tepla aj lokálne kotolne majú svoje výhody aj nevýhody, a čo je lepšie, sa nedá zovšeobecňovať, aj keď dobre fungujúce centrálne rozvody by mali mať ekonomické aj ekologické prednosti. Výsledkom nateraz je, že odpájanie bytov od centrálnych kotolní sa stoplo úplne. „Za obdobie ročnej aplikácie zákona o tepelnej energetike bolo v rámci Slovenska podaných približne 40 návrhov na stavebné konanie v súvislosti so žiadosťou o odpojenie od centrálneho zásobovania teplom a vybudovanie vlastných zdrojov. Všetky konania boli zastavené na základe negatívnych záväzných stanovísk obcí a dodávateľov tepla na dotknutých územiach,“ píšu ľudia v petícii.

V minulosti si viacero bytoviek vybudovalo malé domové kotolne a pevnejšie tak držia ceny tepla vo svojich rukách. Výhodou centrálnych kotolní je, že ležia v okrajových častiach mesta a môžu zemný plyn nahradiť lacnejšou domácou drevnou štiepkou. EÚ preto Slovensku radí centrálne rozvody zachovať a obnovovať, čo rezort hospodárstva roky podporuje legislatívnymi zmenami.

Novostavby majú často vlastné kotolne

Individuálny zdroj kúrenia sa čoraz častejšie objavuje najmä pri novostavbách. Podmienka vlastnej kotolne je pritom pre niektorých ľudí rozhodujúcim kritériom pri kúpe bytu, keďže verejnosť sa čoraz častejšie zaujíma o možnosti nízkoenergetických stavieb. V jednom z bratislavských projektov má napríklad každý byt svoj vlastný plynový kotol, pričom majitelia si môžu sami regulovať spotrebu tepla v domácnostiach. Naopak, veľkí dodávatelia tepla rokujú s developermi ešte v procese výstavby projektu.

„V prípade, že sa plánujú objekty, ktoré je možné technicky pripojiť na systém centrálneho zásobovania teplom (CZT), oslovíme developerov s vypracovanou ponukou na pripojenie objektu do systému CZT. Budúcim užívateľom sa snažíme ponúknuť cenovo výhodné, bezpečné a ekologické riešenie dodávky tepla,“ hovorí Lucia Burianová, senior manažérka pre komunikáciu a marketing z energetickej spoločnosti Veolia Energia Slovensko.

Plyn pre malých už lacnejší nie je

Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) pôsobí na Slovensku zhruba 340 stabilných dodávateľov tepla. Slovensko má jeden z najrozvinutejších systémov CZT, ktorého nevýhodou je však to, že väčšina vonkajších rozvodov tepla má viac ako 20 rokov, čomu zodpovedá aj ich technický stav. V centrálnych kotolniach sa ako palivo najčastejšie používa zemný plyn. Prvá väčšia vlna odpájania sa začala podľa SIEA aj preto, že ceny plynu boli pre menších odberateľov tepla nižšie ako pre veľkoodberateľov, čo sa však zmenilo.

Bytovky, ktoré sa chcú odpojiť od systému CZT, to majú pri aktuálne nastavenej legislatíve oveľa náročnejšie ako v minulosti. Hoci samotná novela zákona o tepelnej energetike priamo nezakazuje výstavbu domových kotolní, pri posudzovaní takýchto zámerov priniesla širšie posudzovanie dosahov. Stavebné úrady miest a obcí musia pri rozhodovaní vychádzať z koncepcie rozvoja tepelného hospodárstva, ktorá musí okrem iného zohľadniť hospodárnosť zásobovania teplom, ochranu ovzdušia a ochranu záujmov obyvateľov.

„Kompetencia vydať alebo nevydať stavebné povolenie je v rukách stavebného úradu s tým, že vopred je potrebné dôkladne zvážiť všetky argumenty za a proti. Odpojenie jedného bytového domu od centrálnej dodávky tepla spravidla znamená súčasne zvýšenie nákladov na teplo pre ostatné bytové domy,“ povedal Michal Gyüre, predseda komisie pre tepelnú energetiku zo Združenia bytového hospodárstva na Slovensku.

Zavádzajúce prepočty o úsporách?

Petičný výbor nespokojných vlastníkov bytov tvrdí, že súčasná podoba novely zákona je protiústavná, pretože znemožňuje odpájanie bytov od CZT. Niektorí vlastníci bytov ďalej argumentujú, že teplo vyrobené za náklady vo vlastných zdrojoch tepla je oproti cenám za teplo z CZT o 40 až 45 percent lacnejšie. Veľkí teplári tieto prepočty označujú za nezmysel a väčšinou poukazujú na to, že sa v nich prepočítavajú len náklady na palivo a nie odpisy zariadení, do ktorých treba investovať pri kúpe aj údržbe.

Podmienky pri odpájaní neboli pre paneláky odjakživa také prísne. Ešte pár rokov dozadu stačil na odpojenie len súhlas stavebného úradu. Takýmto spôsobom prešli na systém vlastného kúrenia aj niektoré byty v Tatranskej Lomnici, ktoré ako palivo používajú plyn, keďže napríklad kúrenie drevom v podobe štiepky neprichádza v bytovke do úvahy. Odpájať sa začali hlavne majitelia bytov, ktorí sa v bytovkách nezdržiavali permanentne, a do Tatier chodili víkendovať. Bežne sa tak stávalo, že v bytovke s desiatimi bytmi malo šesť z nich individuálne kúrenie a zvyšné štyri byty ostali napojené na centrálneho dodávateľa tepla. Náklady na kúrenie sa však museli rozrátať medzi všetkých desať bytov, pričom byty často vykurujú len trvalo bývajúci vlastníci. V Tatranskej Lomnici preto platí uznesenie, podľa ktorého sa majú odpojiť zo systému CZT všetky byty v prípade, ak má viac ako 50 percent bytov v bytovke individuálny zdroj kúrenia.

Od vlaňajška musí stavebný úrad pri posudzovaní žiadosti zohľadniť stanovisko výrobcu tepla z CZT, čo znamená, že na zriadenie vlastnej kotolne je potrebný aj súhlas predchádzajúceho dodávateľa tepla. „Väčšina obyvateľov zostáva na zásobovacej trase od CZT a dodávateľ tepla nerobí nič iné, len obhajuje záujmy tých, ktorí zostanú odberateľmi tepla a teplej úžitkovej vody od CZT. V opodstatnených prípadoch určite nebude namietať odpojenie, ale za podmienok, ktoré sú v súlade s platnou legislatívou a dobrými mravmi. Už teraz sú také miesta na zásobovacej trase CZT, ktoré po nezmyselných odpojeniach bytových domov nie je možné hospodárne zásobovať teplom,“ pokračuje Gyüre.

Výzva na záchranu centrálnych rozvodov

Naopak, Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku tvrdí, že pri rozhodovaní o odpájaní majú vlastníci bytov zviazané ruky, keďže o odpojení rozhoduje súčasný dodávateľ tepla, a ten pravdepodobne nevydá súhlasné stanovisko. „Apeluje sa na záchranu CZT s tým, že sa myslí na sociálne slabších obyvateľov. Keď sa však odpojí z CZT jediná bytovka, nedá sa presne vyčísliť, koľko na to budú doplácať tí, ktorí v CZT ostali,“ tvrdí prezidentka združenia Petra Jurčáková.

Súčasne platná vyhláška o rozpočítaní dodaného tepla na vykurovanie je však nastavená tak, že v dome s vlastnou kotolňou sa určitá časť základnej zložky rozpočíta aj na byty s individuálnym kúrením, pričom o jej výške môžu vlastníci hlasovať. Základná zložka odráža časť pevných nákladov na budovanie a údržbu siete, ktoré nezávisia od výšky spotreby.

„Ak si vlastníci bytov s individuálnym vykurovaním na domovej schôdzi presadia, že základná zložka sa rozpočíta len na byty, ktoré zostali na CZT pripojené, ostatným vlastníkom sa zvýšia platby za teplo. Vzhľadom na fyzikálne vlastnosti tepla a jeho prechod cez steny bytov sa však teplo dostáva z teplejšej miestnosti do chladnejšej bez ohľadu na to, či je tá chladnejšia vykurovaná samostatným individuálnym zdrojom tepla, alebo nie,“ vysvetľuje Janiš.

Ministerstvo hospodárstva v súčasnosti ďalšiu novelu zákona o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov nepripravuje.

Pridaj komentár